EVA PRIEČKOVÁ
Stelesnené pohyby, rozkvitajúce priateľstvá, Berghain Duets, vytváranie nových entít; Eva Priečková a tanec pre všetkých.
Eva Priečková je pohybová umelkyňa, ktorá vyvracia koncept tanečnej virtuozity a dokonale ovládaného a vycvičeného tela, čím svoju prax sprístupňuje prakticky hocikomu. V jej diele vystavenom projektom Unseen nás pozýva dovnútra a predstavuje určité elementy takzvaných Berghain Duets. Eva Priečková používa Berghain ako “metaforu útočiska, bunkru, rajskej záhrady či bájneho miesta,” ktoré neberie ohľad na pohlavie, náboženstvo alebo spoločenský status. Eva verí, že akýkoľvek stelesnený pohyb pri ktorom cítime vylučovanie hormónov sa dá považovať za tanec a vo svojej praxi využíva takzvané rozšírené choreografie. Dôležitá je hlavne ochota otvoriť sa nepoznanému. To je v podstate všetko, čo potrebujete aby ste si mohli vytvoriť svoj vlastný Berghain Duet.
Za posledné zhruba štyri roky sa odohrali tri Berghain Duetá, a Eva je naďalej v procese rozvíjania tejto praxe. V tomto dokumente zdieľa rôzne telesné i netelesné elementy týchto troch duetov prostredníctvom rozpráv, popisov, obrázkov, videí, manifestu, či referencií k viacerým médiám (knihám, skladbám, atď.). Ku koncu zdieľa inštrukcie na vytvorenie svojho vlastného Berghain Duetu.
Berghain Duetá vznikajú prirodzene, ak priateľstvo alebo vzťah medzi dvoma ľuďmi do nich vykvitne alebo dorastie. Chémia, alebo nejaká forma príťažlivosti, je kľúčovou súčasťou Berghain Duetov, rovnako ako vzájomná ochota byť zraniteľný/á, otvorený/á a uvoľnený/á. Zároveň je potrebná istá úroveň vážnosti a úmyselnosti. “Čo ak by sme považovali náš vzťah za prax?”
Môže to celé znieť dosť abstraktne a ako niečo, čo sa ťažko predstavuje. Je však zaujímavé, že prvé tri kroky v návode na vytvorenie svojho vlastného Berghain Duetu sú nasledovné:
1) Nájdi si kamarátku/kamaráta
2) Skočte si na pivo
3) Porozprávajte sa
Čo nasleduje bude v každom prípade trochu iné, ale Eva Priečková nám v tomto dokumente ponúka nápady na rôzne aktivity, ktoré by nám mohli pomôcť preskúmať tento vzťah po tom, čo sme ustanovili, že medzi nami je nejaká chémia. Choďte do neďalekého lesa, techno klubu alebo do starej kaviarne. Choďte spolu do sauny. Možno len spolu mlčte, absorbujte svoje okolie, pozorujte vzduch a priestor medzi vami.
Bez toho, aby som v tomto bode príliš veľa prezrádzal, som presvedčený o tom, že rôzne elementy Berghain Duetov budú znieť zaujímavo pre mnohých a mnohé z vás. Táto prax naráža na niečo veľmi transcendentálne a zároveň univerzálne; v opisoch sú momenty, ktoré sa budú zdať ako keby boli z iného sveta, no zároveň im budete veriť. Tieto duetá sú o intímnosti, ktorá spája duše ľudí prostredníctvom nesúdených, neobmedzených a často možno nelogických pohybov. Budete musieť na samého/ú seba zabudnúť, aby ste mohli vytvoriť entitu, ktorá nie je len viac ako sumou jej častí, ale dokonca úplne novú entitu, ktorá môže existovať len skrz vaše zjednotenie. Skrz tanec sa môže 1+1 rovnať A.
Adam Badí Donoval
BERGHAIN DUETS
BERGHAIN ...ako metafora útočiska, bunkru, rajskej záhrady či bájneho miesta, ktoré vytvára zázemie a oporu pre všetkých ľudí bez rozdielu pohlavia, vierovyznania, spoločenského statusu...
V rozmedzí rokov 2017 až 2020 vznikli tri spolupráce nazvané Berghain Duets. Každá z týchto spoluprác vzišla z blízkeho priateľstva a následného tvarovania tohto vzťahu do tanečnej performance. Nešlo o umelé vkladanie konceptov medzi dve telá, ale o manifestáciu vzájomnej opatery. Tá vzniká fyzickou prítomnosťou, dlhými rozhovormi či spoločným sledovaním filmov a varením. Táto practice sa tak automaticky otvára pre všetkých, ktorí žijú v akýchkoľvek formách vzťahov. Ani v jednom z týchto duetov nebola potrebná špeciálna fyzická skúsenosť. Myslím tým tanec. Verím, že tanec je akýkoľvek pohyb pri ktorom cítime vylučovanie hormónov. Keď sa odovzdáme novému nepoznanému, keď sa prekvapíme, odtrhneme z reťaze logického hodnotenia.
Momentálne pracujeme na projekte czakó vs. juhás, kde sa spolu pohybujú spisovateľ a psychológ. Dostávajú sa do tesnej blízkosti, nechávajú sa unášať tokom maďarskej hudby, objímajú sa, potľapkávajú sa pingpongovými raketami alebo simulujú bitky. Proces som s nimi naštartovala práve v období, kedy si prechádzali krízou spolupráce. Opisujú, ako sú schopní „dostať von“ energiu tak, aby sa oslobodili od skepticizmu, frustrácie a smútkov či bolestí.
Možno je opatera práve o tom vytvoriť si jedna pre druhú zážitok. Podľa mňa sa to udeje práve vtedy, keď všetkému, čo sa už medzi nami deje, doprajeme pozornosť, čas, váhu a potenciál.
Na základe našich skúseností s vami zdieľam konkrétne pohybové i nepohybové praxe tak, aby ste si ich mohli odskúšať na vlastnej koži.
EVA PRIEČKOVÁ & SAGHAR HOSSEINPOUR: DÁŽĎOVKY PRECHÁDZAJÚ CEZ CESTU
V roku 2017 som spolupracovala s pohybovou performerkou a choreografkou Saghar Hosseinpour. Saghar je iránska nezávislá experimentálna umelkyňa pôsobiaca najmä v Teheráne, Berlíne a vo Viedni. Momentálne pracuje na dlhodobom projekte sledovania Teheránu. Zameriava sa hlavne na preľudnenosť a fyzikalitu tiel vo verejných priestoroch počas každodenných situácií.
Foto: Mohsen Shahmiri
Jeseň 2016.
Ležíme jedna na druhej. Snažíme sa presne kopírovať tvar našich tiel, aby sme do seba zapadli. Ladíme svoj dych na podobné tempo. Nie vždy sa to darí, a to je v poriadku. Cítim váhu tvojho tela, geometricky presne rozloženú tak, aby som nikde necítila prílišný tlak. Ty balansuješ, aby tvoje telo neprepadlo do jednej strany. Istú dobu trvá, kým sa zladíme. Zapadáš do mňa. Dve šírky tiel, teda ten tretí rozmer, na ktorý často zabúdame, sa postupne viac a viac uvoľňuje. Z bočného pohľadu to môže pripomínať medový rez.
Dve vrstvy, ktoré sa postupne vsakujú do seba a podliehajú gravitácií.
Zrazu už nie sme dve, ale jedna z dvoch. Počujem a cítim tvoj dych vychádzajúci z nosných dierok. Sú presne vedľa môjho ucha. Začínaš rozprávať. Po perzsky.
Užívam si tvoj jazyk ako hudbu. Pauzy, hĺbku hlasu, slová, ktoré by som nedokázala vysloviť. Odrazu sa však deje niečo veľmi zvláštne. Ako rozprávaš a zároveň ležíš na mne, čoraz viac rozoznávam význam toho, čo mi hovoríš. Spomínaš zážitok z rodiny, smrť, smútok. Intonácia sa nemení, len ja som akosi porozumela. Po ukončení sa ťa pýtam, či si mi rozprávala o smrti v rodine. Pozeráš na mňa napoly zhrozene, napoly vzrušene.
Ako to vieš?
Pýtaš sa a ja odpovedám:
Proste som to pochopila. Netuším ako.
...
Pár dní na to sa dohadujeme na spolupráci...
Uvažovali sme nad jazykom a nad tým čo je pre nás skutočné.
Dážďovky na ceste boli dosť skutočné.
Dážďovky prechádzajú cez cestu je názov našej spolupráce.
"A môj dych naplnil tvoje pľúca, až mi pripadal ako tvoj
A keď si prehovorila, tvoj hlas nebol celkom tvoj
A ani môj, ale nalepilo sa naň niečo z oboch" (pozn. – preklad L. L.)
(Lucrecia Dalt: Edge Anticlines, 2018)
Po celoročných obštrukciách (komunikáciami s ambasádou v Iráne) nás pozvali hrať do Prahy na festival Hybaj Ho 2018. Stretli sme sa po roku, dali sme si jednu spoločnú skúšku. Zistili sme, že napojenie je stále tam. Že nezmizlo.
Tak sme si objednali červené víno a išli sme do sauny praktizovať spoločné rozpúšťanie sa, čo môže byť taktiež jeden zo spoločných zadaní. Pokiaľ vám to zdravie dovoľuje, zájsť si spolu do sauny. Saunovanie je tzv. intimizujúci moment. Vidíte sa len v uteráku alebo v plachte, spoločne sa potíte, počas rozhovorov šepkáte, prípadne sa spoločne otužujete. Následne spolu relaxujete v momente, kedy z tela odchádza prebytočné napätie.
"Jazyk je pokožka. Svoj jazyk obtieram o iný. Je to akoby som mal miesto prstov slová, alebo prsty na začiatku slov. Celý počin rozhovoru sa diskrétne, nepriamo sústredí na jedno znamenie. Láskam, obtieram sa, pochvaľujem si tento kontakt." (pozn. – preklad L. L.)
(Roland Barthes: Lovers Discourse)
Zadania
Niekoľko konkrétnych zadaní, ktoré sme počas tvorby duetu Dážďovky prechádzajú cez cestu so Saghar praktikovali.
1. Písanie
Otázka: čo je pre teba v tejto chvíli reálne?
Čas: 15 min.
Nasleduje zdieľanie, vzájomné prečítanie si textov a diskusia.
2. Ležanie na sebe – rez
Jedna si ľahne bruchom nadol. Uloží sa tak, aby jej bolo pohodlne. Druhá si na ňu ľahne, aby čo najpresnejšie skopírovala tvar jej tela. Tiež leží na bruchu. Pri ďalšom praktikovaní môžeme kľudne experimentovať s uložením tiel. Dôležité je nájsť pohodlné umiestenie pre hlavu a torzo tak, aby horné telo nepadalo. Postupne si môžeme, no nemusíme, zladiť nádych a výdych v podobnom tempe. V polohe zotrváme 20 min. Následne sa vrchné telo „preleje“ a pozície sa vymenia.
3. Vzájomné načúvanie
Pokiaľ hovoríte odlišnými jazykmi, skúste nimi spolu komunikovať. Pokiaľ ste fyzicky spolu, môžete k tomu využiť pozíciu rezu – dve telá na sebe. Dá sa to praktikovať aj počas pitia rannej kávy, ako prax počúvania hlasu hovoriaceho iným jazykom. Pokiaľ ste od seba ďaleko, nahrajte si správu. Text je ľubovoľný, môže to byť napríklad báseň lokálnej autorky. Započúvajte sa do hlasu, do jeho farby, tónu, intonácie a iných špecifík. Počúvajte nahrávku ako hudbu. Ak sa objaví význam, zdieľajte ho s partnermi. Trávte spolu veľa času, nech sa vaša spolupráca koná počas celého dňa. Uvedomujte si svoju prítomnosť, spôsob ako existujete v priestore. Ako ďaleko od seba sedíte, čo radi pijete. Kedy potrebujete ticho a kedy si potrebujete pustiť pop.
Foto: Aïsha Mia
EVA PRIEČKOVÁ & FERGUS JOHNSON: ČAKÁME, KEDY ČAROVNÝ EVGUS NASTANE
2016, stretnutie počas vzdelávania Smash, Berlín. Myslím, že sme sa počas jednej improvizácie napojili na hudbu k filmu Pán Prsteňov. Začali sme imitovať súboj. Totálne nasadenie počas imitácie boja vzbudilo pocit hry. Peter Grey píše o hre:
„Základným rozdielom medzi hrou na boj a skutočným bojom je, že počas hry na boj ani jeden zo súperov nemá v úmysle protivníkovi ublížiť, odohnať ho alebo ovládnuť ho. Ku hre na boj medzi dvomi mláďatami môže dôjsť, len ak sú obe ochotné sa zúčastniť. Čokoľvek, čo zaváňa skutočnou agresiou alebo tendenciou dominovať, by spôsobilo útek ohrozeného zvieraťa a hra, so všetkou zábavou a príležitosťami k učeniu, by sa skončila. A tak si vďaka prirodzenému výberu zvieratá vyvinuli vzájomné signály, že ich hravé útoky nie sú skutočnými útokmi a pre účely hry si vyvinuli spôsoby sebaovládania a obmedzovania sa v aktivite s cieľom zabrániť sklonom ovládnuť alebo zraniť druhého." (pozn. – preklad L. L.)
(Peter Gray: Play Makes Us Human I. A Ludic Theory of Human Nature)
Veľmi sme sa na tom smiali, a tak sme sa rozhodli vyskúšať spoluprácu. Na jeseň 2016, počas trojmesačného vzdelávania Smash (teraz ROAR) v Berlíne, sme sa po večeroch stretávali v starej kaviarni, ktorá skrachovala. Na konci sme všetci účastníci a účastníčky mali neformálny sharing, počas ktorého všetci zdieľali naše malé pohybové laboratórium. Snažili sme sa aplikovať všetko to, čo sme sa naučili za tri mesiace. A už vtedy sme to nazvali Experimentálna empatia.
Manifest čakania na to, kedy čarovný Evgus nastane a pohybové cvičenie Experimentálnej empatie
Myslím, že veci začínajú myšlienkou vzťahu. Sme dvaja ľudia. Sme dvaja priatelia. Máme sa radi a cítime sa prepojení. Sme dvaja ľudia, tancujeme spolu. Chémia je dobrá a z nášho tanca tvoríme niečo, čo za to stojí. Takto sme začali a myslím si, že toto je podstata našej práce, jej základ.
Čo tvoríme? Tvoríme mágiu. Najjednoduchšie veci sa stávajú zložitými kvôli ich vzťahu k svetu. Netancujeme vo vákuu; tancujeme v priestore, v čase. Tancujeme v konkrétny deň a v konkrétnom okamihu. Tancujeme s celými životmi pred nami a za nami. Náš tanec je nexus: z jedného pohľadu všetky veci minulé, súčasné a budúce vyžarujú z nášho tanca.
Každý pohyb, pocit, myšlienka je zasadená v tomto kontexte: týka sa vesmíru. Toto je mágia. Pretože naša chémia je dobrá, mágia, ktorú produkujeme, stojí za to. Orámovaný v kontexte našej chémie, každý pohyb, pocit či myšlienka má rezonanciu s vesmírom.
...
Samozrejme, to, čo opisujem, znamená byť vo vzťahu k druhej – inej bytosti a tiež k vesmíru. Ale my ideme ešte ďalej. Náš vzťah orámujeme ako prácu. Možno performance, možno výskum, možno somatický výlet.
Počas trvania tohto diela sa vzdáme svojho ja, aby sme slúžili práci. Slúžime dielu tým, že sa ním stávame – v skutočnosti je Evgus presne taký: Eva & Fergus. My sme dielo.
Preto sme to my ako jednotná bytosť, my vo vzťahu k sebe navzájom, my ako nexálny bod vo vzťahu k vesmíru.
...
Dielo možno vnímať ako vesmír. Je to slovo pre dielo.
Tým mám na mysli, že vytvárame svet na obývanie pre naše telá. Je to tanečný svet: svet senzácie, pohybu, myslenia. Robíme to preto, aby sme mohli skúmať Evgusa. Aj keď sa odovzdáme pre vytvorenia Evgusa, stále si zachovávame vnímanie samých seba. Vnútri tejto jedinečnej bytosti zvanej Evgus stále fungujeme ako Eva & Fergus. Napriek tomu, že sme vnútri diela, stále robíme individuálne rozhodnutia, máme pocity, pohybujeme sa atď.
Preto vnímame dielo ako svet, jednoducho preto, že nám to umožňuje preskúmať ho. Doslova priestorom a časom. Zaujímavé je, že keďže dielo je v podstate len vzťahom medzi Evou a Fergusom v konkrétnom rámci, tak vesmír, ktorý vytváram je v podstate tiež len vzťahom.
A spájame sa s myšlienkou, pocitom, pohybom. No skúmame aj prostredníctvom pocitu, pohybu, myslenia. Preto je naším vzťahom kozmos, ktorý obývame, ako aj náš spôsob skúmania tohto kozmu.
...
To, k čomu to vedie, je myšlienka kozmu Evgusa zasadeného do samotného vesmíru. S Evou & Fergusom ako spojkami: spojenie medzi naším svetom a celým svetom.
Foto: Aïsha Mia
ZOPÁR PRAKTICKÝCH ZÁLEŽITOSTÍ
Ak je Evgus kozmom, ktorý obaja tvoríme a skúmame, potom je otázkou ako. Rozhodli sme sa použiť experimentálnu empatiu.
Chceme, aby bol kozmos Evgusa sebestačný. Nechceme, aby sa spoliehal na vonkajšie hodnotenie. Preto musíme tieto pohyby, myšlienky či pocity vytvoriť z kozmu. Samozrejme, mohli by sme ich len vyrobiť. Sme tanečníci, nie je to také ťažké. Ale to by bola Eva vyrábajúca pohyby alebo Fergus vyrábajúci pocity alebo čo. A my chceme, aby Evgus tvoril pohyby, myšlienky, pocity. Základom všetkého je myšlienka nášho vzťahu a našej chémie. Experimentálna empatia je len spôsob, ako povzbudiť rast. Je to jednoducho súbor nástrojov improvizačných techník, ktoré nám umožňujú "synchronizovať" sa navzájom a vytvárať myšlienky, pocity a pohyby zo spoločného základu.
Najjednoduchší spôsob, ako si to predstaviť, je ako prebiehajúca hra s veľmi prísnymi pravidlami, ktoré si vymyslíme a okamžite ich porušíme. Je to ako keď ste dieťa a hráte vo svete fantázie so svojím najlepším priateľom, ale namiesto produkcie drakov vytvárame myšlienky, pocity, pohyby. A tieto kŕmia našu predstavivosť, takže hra pokračuje.
Myšlienka hrať je dôležitá, pretože zdôrazňuje vážnosť našej práce. Vzdali sme sa samých seba, aby sme mohli slúžiť práci. Ak je práca v podstate hra, potom sa vzdáme seba samého len kvôli hre.
A pretože chémia je dobrá, práca stojí za to.
Text Fergus Johnson
EVA PRIEČKOVÁ & ZUZANA ŽABKOVÁ: TELÁ V PROBLÉME
V roku 2010 sme spolu so Zuzanou Žabkovou začali štúdium na Vysokej škole múzických umení. V druhom ročníku sme sa nasilu vtesnali do hodín repertoáru hudby 21. storočia, ktoré viedol Daniel Matej. Tam sme začali svoju púť naprieč improvizáciou a vyexhalovali sme to závrečným predstavením s názvom John Zorn v nás, na konci ktorého sme sa schovali a počas 12 sekúnd kriku Yamatsuke Eye v skladbe Hammerhead z albumu Naked city sme na vyleštené parkety dvorany Vysokej školy múzických umení v Bratislave vyhodili jednu kelovú a jednu kapustovú hlavu. Za vrchol nášho štúdia sme považovali spätnú väzbu od dekanky Hudobnej a tanečnej fakulty Iriny Čiernikovej, ktorá sa nás spýtala, ktorá zeleninová hlava bola moja a ktorá Zuzanina.
Video: Lukáš Hlavín, Kateřina Konvalinová , Nik Timková
TELÁ V PROBLÉME
Stretli sme sa, aby sme tancovali....
ZZ: Jem čipsy a mám krámy.
(EVAA spadla na zem.)
EVAA: Zlyhali sme, kvôli mnohým chybám.
ZZ: Moje bezhlavé telo ťa objíma.
EVAA: Emocionálna chyba počas krvavých chvíľ.
ZZ: Hlavu sme odložili do rohu. Hriešny tanec, Phenomena.
EVAA: Rada jem zem.
ZZ: Nemôžem pozerať žiadne hororové filmy.
EVAA: Vraciam sa na Zem cez Labyrint.
ZZ: Môj uškriekaný hlas je strašidelný.
EVAA: Mesiac, slnko a naše telá v trojuholníku.
ZZ: Ich nastavenie a vzostup je presný opak. Cyklus splnu. Kolektívne
problémy.
EVAA: Kolektívne problémy.
Najkrajšie sme po krámoch. Bezhlavé, chudobné a obskúrne.
Po tom, čo sme v roku 2014 počas nacvičovania skladby John Zorn v nás proti sebe postavili rôzne tance, sme sa zase zišli, aby sme si zatancovali. Tentoraz s dievčatami – outsiderkami, divnožienkami, dievčatami, ktoré zo seba vyluďujú dlhé ťahavé tóny a vyhrávajú súťaže krásy šepkajúc "zlyhali sme kvôli intelektuálnej chybe". Dotýkame sa záhybov mierne roztrhanej mikiny. Mesačný pohár na podlahe roztrhla mačka. Jej chvost. Jej bradavka. Jej hlava. Úbohé a obskúrne. Stáva sa to veľmi osobným. Spermie chutia najlepšie po ananáse, zatiaľ čo čipsy chutia najlepšie počas krámov. Zlyhali sme. Krvavé chvíle.
“Toto je moja hlava a oddelím si ju od tela preto, aby som mohol povedať: tamto je moja hlava.”
(Jakub Juhás)
„Človek utiekol z vlastnej hlavy ako odsúdenec z cely“ (pozn. – preklad L. L.)
(Bataille: L' appranti sorcier)
Tvoje telo ťa nenechá
Proste chce niekým hýbať
Telo ťa nenechá
Chceš niekoho cítiť
Telo ťa nenechá
S kým, s kým, s kým sa rozprávaš?
S kým sa rozprávaš?
S kým sa rozprávaš?
Keď má tvoje telo problém (pozn. – preklad L. L.)
(Mary Margaret O‘ Hara: Body's In Trouble)
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma (pozn. – preklad L. L.)
(Tirzah: Devotion)
Ukážky zo žurnálu Zuzany Žabkovej. Žurnál sa v procese skúšania stáva drahocenným materiálom – pamäťou tiel a zážitkov.
Niekoľko poznámok k bezhlaviu, zoznam vybraných skladieb na improvizáciu, intímne zápisky, fragment básne na záver
Bezhlavá
Bezhlavá, bradavka a chvost
Krvavé chvíle, pohyb v trojuholníku, mesačný pohár, medvedie objatie
Kresby: Zuzana Žabková
Zadanie pre vytvorenie vlastného Berghain duetu
Nájdi si kamarátku/kamaráta.
Skoč si na pivo.
Porozprávaj sa.
Užívaš si to? Cítiš podobnú atmosféru? Smeješ sa?
Tak choď a skúmaj to spojenie.
Na ulici, v garsónke. V starej kaviarni či na peknom sídlisku. Vyskúšajte les alebo sa pozrite do techno klubu, do školy, alebo choďte domov.
Čo je to "vec" medzi vami? V medzere medzi vašimi telami, vašimi želaniami spolu s minulosťou a budúcnosťou?
Je to náklonnosť alebo len súcit? Láska alebo priateľstvo?
Čo by to malo byť v prípade, ak je tvoj vzťah nejaká prax? Umelecká prax? Aký umelecký proces spolu zdieľate? Čo ak nepotrebujete vytvoriť nič a iba skúmať, hrať sa a experimentovať s tou "vecou", ktorá medzi vami je? Čo by ste urobili, ak by vám za to platili?
Váľali by ste sa po sebe? Tancovali by ste na soundtrack z Tenetu, zdieľali svoje problémy? Plakali až do úmoru, smiali sa kým by vás neboleli bruchá, zdieľali pocity, bolesť, beznádej? Zdieľali vízie a sny?
Objímali by ste sa dlhšie ako zvyčajne? Roztopili by ste sa pomaly k zemi a ležali na sebe? Rozprávali by ste príbehy, vymýšľali si veci, šepkali nadávky?
Môžete vymyslieť rituál alebo pieseň, zvolať strigy a elfov. Môžete vytiahnuť tarot alebo len hrať Dixit. Môžete si pozrieť sci-fi a potom precvičovať spôsob, akým hovoria "ahoj". Môžete vymyslieť svoje "ahoj". Môžete spať vedľa seba, robiť si navzájom raňajky, ísť von s ďalšími ľuďmi a zdieľať vaše "medzi" so všetkými.
Ale možno postačí len mlčať. Alebo byť dokonca sám/a. Absorbuj objem a vzduch.
Z obľúbených častí náhodných vecí si môžeš vytvoriť vlastné kráľovstvo. Precvičuj si pomalé varenie a vytvor spomalenú kuchynskú choreografiu. Zasaď si kvety a rozprávaj sa s nimi, spievaj im. Snaž sa sedieť alebo ležať na rôznych miestach svojej izby, sleduj priestor z rôznych uhlov pohľadu, zmeň si pohľad. Stoj na mieste a pozoruj ako sa hýbe svetlo či prach. Môžeš precvičovať jemné dotyky s vrstvami oblečenia. Môžeš, určite po dobu mnoho hodín, pozorovať svoju pokožku a žily a všetky záhyby, drážky, vrásky, textúry a farby tela. Ak chceš svojej súkromnej praxi dodať dušu, stačí použiť zrkadlo a pozorovať svoju tvár. Geometria, asymetria, tvary, emócie, slzy, spomienky. Predstav si, že si opäť dieťa. Aká veľká zmena to je? Ale možno si to vyžaduje príliš veľa úsilia. Môžete radšej trénovať stav beztiaže alebo premýšľať o cestovaní na Mesiac.
"Telo na telo, bok k boku alebo tvárou v tvár, zarovnané alebo protistojné, najčastejšie len zmiešané, tangenciálne a nemajúc nič spoločné. Ale tak si telá, ktoré si poriadne nič nevymieňajú, posielajú navzájom množstvo signálov, oznámení, žmurknutí alebo signalizačných gest. Správanie, zdvorilý alebo vznešený, napínavý, príťažlivosť, depresia, gravitácia, vkus. A čokoľvek čo patrí do kategórií slov ako mladosť - staroba, práca - nuda, sila - nešikovnosť [. . .] Telá krížia cesty, trú sa o seba, tlačia sa navzájom. Choďte autobusmi, prechádzajte cez ulice, vstupujte do supermarketov, nasadnite do áut, počkajte v rade, sadnite si do sedačky v kine po tom, čo prejdete pred desiatimi telami." (pozn. – preklad L. L.)
(Jean-Luc Nancy - Corpus.)
Z anglického originálu preložil vybrané časti Lukáš Lengyel
Foto: Leontína Berková
Ak potrebuješ pomôcť s cvičeniami, chceš hlbšie preskúmať niektorú z metód alebo konzultovať svoje techniky, prípadne ti niektoré časti Berghain Duets nie sú jasné neváhaj kontaktovať Evu Priečkovú priamo na adrese eva.prieckova (at) gmail.com.
BIO
Eva Priečková je pohybová umelkyňa pôsobiaca na Slovensku. Vo svojom výskume vyvracia koncept tanečnej virtuozity a dokonale ovládaného a vycvičeného tela. Zameriava sa na fenomén pohybu v každodennom živote a jeho rozvoj v komunite. Jej východiskom je koncept zdieľaného zážitku, vtelenej skúsenosti a tvorivého nehodnotiaceho flowu. Pomocou jednoduchých zadaní sa snaží upozorniť na individuálne potreby a možnosti tela a stimulovať slobodnú kreativitu bez hodnotiaceho systému a potreby vytvárať dogmatický pohybový slovník. Výsledkom tejto praxe môžu byť pravidelné stretnutia, prechádzky po meste, workshopy, performatívne prednášky a kolektívne rekreácie. Ako performerka a choreografka sa zaujíma o interdisciplinárne a experimentálne prístupy, komunitné projekty a situácie mimo tanečného baletizolu.
SEKUNDÁRNE ZDROJE
Spolupracovníci/čky
Inštitúcie
Rezi. Dance Komařice. Komařice, Česko
Ponderosa. Stolzenhagen, Nemecko
Praktiky
EVA PRIEČKOVÁ
Stelesnené pohyby, rozkvitajúce priateľstvá, Berghain Duets, vytváranie nových entít; Eva Priečková a tanec pre všetkých.
Eva Priečková je pohybová umelkyňa, ktorá vyvracia koncept tanečnej virtuozity a dokonale ovládaného a vycvičeného tela, čím svoju prax sprístupňuje prakticky hocikomu. V jej diele vystavenom projektom Unseen nás pozýva dovnútra a predstavuje určité elementy takzvaných Berghain Duets. Eva Priečková používa Berghain ako “metaforu útočiska, bunkru, rajskej záhrady či bájneho miesta,” ktoré neberie ohľad na pohlavie, náboženstvo alebo spoločenský status. Eva verí, že akýkoľvek stelesnený pohyb pri ktorom cítime vylučovanie hormónov sa dá považovať za tanec a vo svojej praxi využíva takzvané rozšírené choreografie. Dôležitá je hlavne ochota otvoriť sa nepoznanému. To je v podstate všetko, čo potrebujete aby ste si mohli vytvoriť svoj vlastný Berghain Duet.
Za posledné zhruba štyri roky sa odohrali tri Berghain Duetá, a Eva je naďalej v procese rozvíjania tejto praxe. V tomto dokumente zdieľa rôzne telesné i netelesné elementy týchto troch duetov prostredníctvom rozpráv, popisov, obrázkov, videí, manifestu, či referencií k viacerým médiám (knihám, skladbám, atď.). Ku koncu zdieľa inštrukcie na vytvorenie svojho vlastného Berghain Duetu.
Berghain Duetá vznikajú prirodzene, ak priateľstvo alebo vzťah medzi dvoma ľuďmi do nich vykvitne alebo dorastie. Chémia, alebo nejaká forma príťažlivosti, je kľúčovou súčasťou Berghain Duetov, rovnako ako vzájomná ochota byť zraniteľný/á, otvorený/á a uvoľnený/á. Zároveň je potrebná istá úroveň vážnosti a úmyselnosti. “Čo ak by sme považovali náš vzťah za prax?”
Môže to celé znieť dosť abstraktne a ako niečo, čo sa ťažko predstavuje. Je však zaujímavé, že prvé tri kroky v návode na vytvorenie svojho vlastného Berghain Duetu sú nasledovné:
1) Nájdi si kamarátku/kamaráta
2) Skočte si na pivo
3) Porozprávajte sa
Čo nasleduje bude v každom prípade trochu iné, ale Eva Priečková nám v tomto dokumente ponúka nápady na rôzne aktivity, ktoré by nám mohli pomôcť preskúmať tento vzťah po tom, čo sme ustanovili, že medzi nami je nejaká chémia. Choďte do neďalekého lesa, techno klubu alebo do starej kaviarne. Choďte spolu do sauny. Možno len spolu mlčte, absorbujte svoje okolie, pozorujte vzduch a priestor medzi vami.
Bez toho, aby som v tomto bode príliš veľa prezrádzal, som presvedčený o tom, že rôzne elementy Berghain Duetov budú znieť zaujímavo pre mnohých a mnohé z vás. Táto prax naráža na niečo veľmi transcendentálne a zároveň univerzálne; v opisoch sú momenty, ktoré sa budú zdať ako keby boli z iného sveta, no zároveň im budete veriť. Tieto duetá sú o intímnosti, ktorá spája duše ľudí prostredníctvom nesúdených, neobmedzených a často možno nelogických pohybov. Budete musieť na samého/ú seba zabudnúť, aby ste mohli vytvoriť entitu, ktorá nie je len viac ako sumou jej častí, ale dokonca úplne novú entitu, ktorá môže existovať len skrz vaše zjednotenie. Skrz tanec sa môže 1+1 rovnať A.
Adam Badí Donoval
BERGHAIN DUETS
BERGHAIN ...ako metafora útočiska, bunkru, rajskej záhrady či bájneho miesta, ktoré vytvára zázemie a oporu pre všetkých ľudí bez rozdielu pohlavia, vierovyznania, spoločenského statusu...
V rozmedzí rokov 2017 až 2020 vznikli tri spolupráce nazvané Berghain Duets. Každá z týchto spoluprác vzišla z blízkeho priateľstva a následného tvarovania tohto vzťahu do tanečnej performance. Nešlo o umelé vkladanie konceptov medzi dve telá, ale o manifestáciu vzájomnej opatery. Tá vzniká fyzickou prítomnosťou, dlhými rozhovormi či spoločným sledovaním filmov a varením. Táto practice sa tak automaticky otvára pre všetkých, ktorí žijú v akýchkoľvek formách vzťahov. Ani v jednom z týchto duetov nebola potrebná špeciálna fyzická skúsenosť. Myslím tým tanec. Verím, že tanec je akýkoľvek pohyb pri ktorom cítime vylučovanie hormónov. Keď sa odovzdáme novému nepoznanému, keď sa prekvapíme, odtrhneme z reťaze logického hodnotenia.
Momentálne pracujeme na projekte czakó vs. juhás, kde sa spolu pohybujú spisovateľ a psychológ. Dostávajú sa do tesnej blízkosti, nechávajú sa unášať tokom maďarskej hudby, objímajú sa, potľapkávajú sa pingpongovými raketami alebo simulujú bitky. Proces som s nimi naštartovala práve v období, kedy si prechádzali krízou spolupráce. Opisujú, ako sú schopní „dostať von“ energiu tak, aby sa oslobodili od skepticizmu, frustrácie a smútkov či bolestí.
Možno je opatera práve o tom vytvoriť si jedna pre druhú zážitok. Podľa mňa sa to udeje práve vtedy, keď všetkému, čo sa už medzi nami deje, doprajeme pozornosť, čas, váhu a potenciál.
Na základe našich skúseností s vami zdieľam konkrétne pohybové i nepohybové praxe tak, aby ste si ich mohli odskúšať na vlastnej koži.
EVA PRIEČKOVÁ & SAGHAR HOSSEINPOUR: DÁŽĎOVKY PRECHÁDZAJÚ CEZ CESTU
V roku 2017 som spolupracovala s pohybovou performerkou a choreografkou Saghar Hosseinpour. Saghar je iránska nezávislá experimentálna umelkyňa pôsobiaca najmä v Teheráne, Berlíne a vo Viedni. Momentálne pracuje na dlhodobom projekte sledovania Teheránu. Zameriava sa hlavne na preľudnenosť a fyzikalitu tiel vo verejných priestoroch počas každodenných situácií.
Foto: Mohsen Shahmiri
Jeseň 2016.
Ležíme jedna na druhej. Snažíme sa presne kopírovať tvar našich tiel, aby sme do seba zapadli. Ladíme svoj dych na podobné tempo. Nie vždy sa to darí, a to je v poriadku. Cítim váhu tvojho tela, geometricky presne rozloženú tak, aby som nikde necítila prílišný tlak. Ty balansuješ, aby tvoje telo neprepadlo do jednej strany. Istú dobu trvá, kým sa zladíme. Zapadáš do mňa. Dve šírky tiel, teda ten tretí rozmer, na ktorý často zabúdame, sa postupne viac a viac uvoľňuje. Z bočného pohľadu to môže pripomínať medový rez.
Dve vrstvy, ktoré sa postupne vsakujú do seba a podliehajú gravitácií.
Zrazu už nie sme dve, ale jedna z dvoch. Počujem a cítim tvoj dych vychádzajúci z nosných dierok. Sú presne vedľa môjho ucha. Začínaš rozprávať. Po perzsky.
Užívam si tvoj jazyk ako hudbu. Pauzy, hĺbku hlasu, slová, ktoré by som nedokázala vysloviť. Odrazu sa však deje niečo veľmi zvláštne. Ako rozprávaš a zároveň ležíš na mne, čoraz viac rozoznávam význam toho, čo mi hovoríš. Spomínaš zážitok z rodiny, smrť, smútok. Intonácia sa nemení, len ja som akosi porozumela. Po ukončení sa ťa pýtam, či si mi rozprávala o smrti v rodine. Pozeráš na mňa napoly zhrozene, napoly vzrušene.
Ako to vieš?
Pýtaš sa a ja odpovedám:
Proste som to pochopila. Netuším ako.
...
Pár dní na to sa dohadujeme na spolupráci...
Uvažovali sme nad jazykom a nad tým čo je pre nás skutočné.
Dážďovky na ceste boli dosť skutočné.
Dážďovky prechádzajú cez cestu je názov našej spolupráce.
"A môj dych naplnil tvoje pľúca, až mi pripadal ako tvoj
A keď si prehovorila, tvoj hlas nebol celkom tvoj
A ani môj, ale nalepilo sa naň niečo z oboch" (pozn. – preklad L. L.)
(Lucrecia Dalt: Edge Anticlines, 2018)
Po celoročných obštrukciách (komunikáciami s ambasádou v Iráne) nás pozvali hrať do Prahy na festival Hybaj Ho 2018. Stretli sme sa po roku, dali sme si jednu spoločnú skúšku. Zistili sme, že napojenie je stále tam. Že nezmizlo.
Tak sme si objednali červené víno a išli sme do sauny praktizovať spoločné rozpúšťanie sa, čo môže byť taktiež jeden zo spoločných zadaní. Pokiaľ vám to zdravie dovoľuje, zájsť si spolu do sauny. Saunovanie je tzv. intimizujúci moment. Vidíte sa len v uteráku alebo v plachte, spoločne sa potíte, počas rozhovorov šepkáte, prípadne sa spoločne otužujete. Následne spolu relaxujete v momente, kedy z tela odchádza prebytočné napätie.
"Jazyk je pokožka. Svoj jazyk obtieram o iný. Je to akoby som mal miesto prstov slová, alebo prsty na začiatku slov. Celý počin rozhovoru sa diskrétne, nepriamo sústredí na jedno znamenie. Láskam, obtieram sa, pochvaľujem si tento kontakt." (pozn. – preklad L. L.)
(Roland Barthes: Lovers Discourse)
Zadania
Niekoľko konkrétnych zadaní, ktoré sme počas tvorby duetu Dážďovky prechádzajú cez cestu so Saghar praktikovali.
1. Písanie
Otázka: čo je pre teba v tejto chvíli reálne?
Čas: 15 min.
Nasleduje zdieľanie, vzájomné prečítanie si textov a diskusia.
2. Ležanie na sebe – rez
Jedna si ľahne bruchom nadol. Uloží sa tak, aby jej bolo pohodlne. Druhá si na ňu ľahne, aby čo najpresnejšie skopírovala tvar jej tela. Tiež leží na bruchu. Pri ďalšom praktikovaní môžeme kľudne experimentovať s uložením tiel. Dôležité je nájsť pohodlné umiestenie pre hlavu a torzo tak, aby horné telo nepadalo. Postupne si môžeme, no nemusíme, zladiť nádych a výdych v podobnom tempe. V polohe zotrváme 20 min. Následne sa vrchné telo „preleje“ a pozície sa vymenia.
3. Vzájomné načúvanie
Pokiaľ hovoríte odlišnými jazykmi, skúste nimi spolu komunikovať. Pokiaľ ste fyzicky spolu, môžete k tomu využiť pozíciu rezu – dve telá na sebe. Dá sa to praktikovať aj počas pitia rannej kávy, ako prax počúvania hlasu hovoriaceho iným jazykom. Pokiaľ ste od seba ďaleko, nahrajte si správu. Text je ľubovoľný, môže to byť napríklad báseň lokálnej autorky. Započúvajte sa do hlasu, do jeho farby, tónu, intonácie a iných špecifík. Počúvajte nahrávku ako hudbu. Ak sa objaví význam, zdieľajte ho s partnermi. Trávte spolu veľa času, nech sa vaša spolupráca koná počas celého dňa. Uvedomujte si svoju prítomnosť, spôsob ako existujete v priestore. Ako ďaleko od seba sedíte, čo radi pijete. Kedy potrebujete ticho a kedy si potrebujete pustiť pop.
Foto: Aïsha Mia
EVA PRIEČKOVÁ & FERGUS JOHNSON: ČAKÁME, KEDY ČAROVNÝ EVGUS NASTANE
2016, stretnutie počas vzdelávania Smash, Berlín. Myslím, že sme sa počas jednej improvizácie napojili na hudbu k filmu Pán Prsteňov. Začali sme imitovať súboj. Totálne nasadenie počas imitácie boja vzbudilo pocit hry. Peter Grey píše o hre:
„Základným rozdielom medzi hrou na boj a skutočným bojom je, že počas hry na boj ani jeden zo súperov nemá v úmysle protivníkovi ublížiť, odohnať ho alebo ovládnuť ho. Ku hre na boj medzi dvomi mláďatami môže dôjsť, len ak sú obe ochotné sa zúčastniť. Čokoľvek, čo zaváňa skutočnou agresiou alebo tendenciou dominovať, by spôsobilo útek ohrozeného zvieraťa a hra, so všetkou zábavou a príležitosťami k učeniu, by sa skončila. A tak si vďaka prirodzenému výberu zvieratá vyvinuli vzájomné signály, že ich hravé útoky nie sú skutočnými útokmi a pre účely hry si vyvinuli spôsoby sebaovládania a obmedzovania sa v aktivite s cieľom zabrániť sklonom ovládnuť alebo zraniť druhého." (pozn. – preklad L. L.)
(Peter Gray: Play Makes Us Human I. A Ludic Theory of Human Nature)
Veľmi sme sa na tom smiali, a tak sme sa rozhodli vyskúšať spoluprácu. Na jeseň 2016, počas trojmesačného vzdelávania Smash (teraz ROAR) v Berlíne, sme sa po večeroch stretávali v starej kaviarni, ktorá skrachovala. Na konci sme všetci účastníci a účastníčky mali neformálny sharing, počas ktorého všetci zdieľali naše malé pohybové laboratórium. Snažili sme sa aplikovať všetko to, čo sme sa naučili za tri mesiace. A už vtedy sme to nazvali Experimentálna empatia.
Manifest čakania na to, kedy čarovný Evgus nastane a pohybové cvičenie Experimentálnej empatie
Myslím, že veci začínajú myšlienkou vzťahu. Sme dvaja ľudia. Sme dvaja priatelia. Máme sa radi a cítime sa prepojení. Sme dvaja ľudia, tancujeme spolu. Chémia je dobrá a z nášho tanca tvoríme niečo, čo za to stojí. Takto sme začali a myslím si, že toto je podstata našej práce, jej základ.
Čo tvoríme? Tvoríme mágiu. Najjednoduchšie veci sa stávajú zložitými kvôli ich vzťahu k svetu. Netancujeme vo vákuu; tancujeme v priestore, v čase. Tancujeme v konkrétny deň a v konkrétnom okamihu. Tancujeme s celými životmi pred nami a za nami. Náš tanec je nexus: z jedného pohľadu všetky veci minulé, súčasné a budúce vyžarujú z nášho tanca.
Každý pohyb, pocit, myšlienka je zasadená v tomto kontexte: týka sa vesmíru. Toto je mágia. Pretože naša chémia je dobrá, mágia, ktorú produkujeme, stojí za to. Orámovaný v kontexte našej chémie, každý pohyb, pocit či myšlienka má rezonanciu s vesmírom.
...
Samozrejme, to, čo opisujem, znamená byť vo vzťahu k druhej – inej bytosti a tiež k vesmíru. Ale my ideme ešte ďalej. Náš vzťah orámujeme ako prácu. Možno performance, možno výskum, možno somatický výlet.
Počas trvania tohto diela sa vzdáme svojho ja, aby sme slúžili práci. Slúžime dielu tým, že sa ním stávame – v skutočnosti je Evgus presne taký: Eva & Fergus. My sme dielo.
Preto sme to my ako jednotná bytosť, my vo vzťahu k sebe navzájom, my ako nexálny bod vo vzťahu k vesmíru.
...
Dielo možno vnímať ako vesmír. Je to slovo pre dielo.
Tým mám na mysli, že vytvárame svet na obývanie pre naše telá. Je to tanečný svet: svet senzácie, pohybu, myslenia. Robíme to preto, aby sme mohli skúmať Evgusa. Aj keď sa odovzdáme pre vytvorenia Evgusa, stále si zachovávame vnímanie samých seba. Vnútri tejto jedinečnej bytosti zvanej Evgus stále fungujeme ako Eva & Fergus. Napriek tomu, že sme vnútri diela, stále robíme individuálne rozhodnutia, máme pocity, pohybujeme sa atď.
Preto vnímame dielo ako svet, jednoducho preto, že nám to umožňuje preskúmať ho. Doslova priestorom a časom. Zaujímavé je, že keďže dielo je v podstate len vzťahom medzi Evou a Fergusom v konkrétnom rámci, tak vesmír, ktorý vytváram je v podstate tiež len vzťahom.
A spájame sa s myšlienkou, pocitom, pohybom. No skúmame aj prostredníctvom pocitu, pohybu, myslenia. Preto je naším vzťahom kozmos, ktorý obývame, ako aj náš spôsob skúmania tohto kozmu.
...
To, k čomu to vedie, je myšlienka kozmu Evgusa zasadeného do samotného vesmíru. S Evou & Fergusom ako spojkami: spojenie medzi naším svetom a celým svetom.
Foto: Aïsha Mia
ZOPÁR PRAKTICKÝCH ZÁLEŽITOSTÍ
Ak je Evgus kozmom, ktorý obaja tvoríme a skúmame, potom je otázkou ako. Rozhodli sme sa použiť experimentálnu empatiu.
Chceme, aby bol kozmos Evgusa sebestačný. Nechceme, aby sa spoliehal na vonkajšie hodnotenie. Preto musíme tieto pohyby, myšlienky či pocity vytvoriť z kozmu. Samozrejme, mohli by sme ich len vyrobiť. Sme tanečníci, nie je to také ťažké. Ale to by bola Eva vyrábajúca pohyby alebo Fergus vyrábajúci pocity alebo čo. A my chceme, aby Evgus tvoril pohyby, myšlienky, pocity. Základom všetkého je myšlienka nášho vzťahu a našej chémie. Experimentálna empatia je len spôsob, ako povzbudiť rast. Je to jednoducho súbor nástrojov improvizačných techník, ktoré nám umožňujú "synchronizovať" sa navzájom a vytvárať myšlienky, pocity a pohyby zo spoločného základu.
Najjednoduchší spôsob, ako si to predstaviť, je ako prebiehajúca hra s veľmi prísnymi pravidlami, ktoré si vymyslíme a okamžite ich porušíme. Je to ako keď ste dieťa a hráte vo svete fantázie so svojím najlepším priateľom, ale namiesto produkcie drakov vytvárame myšlienky, pocity, pohyby. A tieto kŕmia našu predstavivosť, takže hra pokračuje.
Myšlienka hrať je dôležitá, pretože zdôrazňuje vážnosť našej práce. Vzdali sme sa samých seba, aby sme mohli slúžiť práci. Ak je práca v podstate hra, potom sa vzdáme seba samého len kvôli hre.
A pretože chémia je dobrá, práca stojí za to.
Text Fergus Johnson
EVA PRIEČKOVÁ & ZUZANA ŽABKOVÁ: TELÁ V PROBLÉME
V roku 2010 sme spolu so Zuzanou Žabkovou začali štúdium na Vysokej škole múzických umení. V druhom ročníku sme sa nasilu vtesnali do hodín repertoáru hudby 21. storočia, ktoré viedol Daniel Matej. Tam sme začali svoju púť naprieč improvizáciou a vyexhalovali sme to závrečným predstavením s názvom John Zorn v nás, na konci ktorého sme sa schovali a počas 12 sekúnd kriku Yamatsuke Eye v skladbe Hammerhead z albumu Naked city sme na vyleštené parkety dvorany Vysokej školy múzických umení v Bratislave vyhodili jednu kelovú a jednu kapustovú hlavu. Za vrchol nášho štúdia sme považovali spätnú väzbu od dekanky Hudobnej a tanečnej fakulty Iriny Čiernikovej, ktorá sa nás spýtala, ktorá zeleninová hlava bola moja a ktorá Zuzanina.
Video: Lukáš Hlavín, Kateřina Konvalinová , Nik Timková
TELÁ V PROBLÉME
Stretli sme sa, aby sme tancovali....
ZZ: Jem čipsy a mám krámy.
(EVAA spadla na zem.)
EVAA: Zlyhali sme, kvôli mnohým chybám.
ZZ: Moje bezhlavé telo ťa objíma.
EVAA: Emocionálna chyba počas krvavých chvíľ.
ZZ: Hlavu sme odložili do rohu. Hriešny tanec, Phenomena.
EVAA: Rada jem zem.
ZZ: Nemôžem pozerať žiadne hororové filmy.
EVAA: Vraciam sa na Zem cez Labyrint.
ZZ: Môj uškriekaný hlas je strašidelný.
EVAA: Mesiac, slnko a naše telá v trojuholníku.
ZZ: Ich nastavenie a vzostup je presný opak. Cyklus splnu. Kolektívne
problémy.
EVAA: Kolektívne problémy.
Najkrajšie sme po krámoch. Bezhlavé, chudobné a obskúrne.
Po tom, čo sme v roku 2014 počas nacvičovania skladby John Zorn v nás proti sebe postavili rôzne tance, sme sa zase zišli, aby sme si zatancovali. Tentoraz s dievčatami – outsiderkami, divnožienkami, dievčatami, ktoré zo seba vyluďujú dlhé ťahavé tóny a vyhrávajú súťaže krásy šepkajúc "zlyhali sme kvôli intelektuálnej chybe". Dotýkame sa záhybov mierne roztrhanej mikiny. Mesačný pohár na podlahe roztrhla mačka. Jej chvost. Jej bradavka. Jej hlava. Úbohé a obskúrne. Stáva sa to veľmi osobným. Spermie chutia najlepšie po ananáse, zatiaľ čo čipsy chutia najlepšie počas krámov. Zlyhali sme. Krvavé chvíle.
“Toto je moja hlava a oddelím si ju od tela preto, aby som mohol povedať: tamto je moja hlava.”
(Jakub Juhás)
„Človek utiekol z vlastnej hlavy ako odsúdenec z cely“ (pozn. – preklad L. L.)
(Bataille: L' appranti sorcier)
Tvoje telo ťa nenechá
Proste chce niekým hýbať
Telo ťa nenechá
Chceš niekoho cítiť
Telo ťa nenechá
S kým, s kým, s kým sa rozprávaš?
S kým sa rozprávaš?
S kým sa rozprávaš?
Keď má tvoje telo problém (pozn. – preklad L. L.)
(Mary Margaret O‘ Hara: Body's In Trouble)
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma
Tak vypočuj ma, tak vypočuj ma (pozn. – preklad L. L.)
(Tirzah: Devotion)
Ukážky zo žurnálu Zuzany Žabkovej. Žurnál sa v procese skúšania stáva drahocenným materiálom – pamäťou tiel a zážitkov.
Niekoľko poznámok k bezhlaviu, zoznam vybraných skladieb na improvizáciu, intímne zápisky, fragment básne na záver
Bezhlavá
Bezhlavá, bradavka a chvost
Krvavé chvíle, pohyb v trojuholníku, mesačný pohár, medvedie objatie
Kresby: Zuzana Žabková
Zadanie pre vytvorenie vlastného Berghain duetu
Nájdi si kamarátku/kamaráta.
Skoč si na pivo.
Porozprávaj sa.
Užívaš si to? Cítiš podobnú atmosféru? Smeješ sa?
Tak choď a skúmaj to spojenie.
Na ulici, v garsónke. V starej kaviarni či na peknom sídlisku. Vyskúšajte les alebo sa pozrite do techno klubu, do školy, alebo choďte domov.
Čo je to "vec" medzi vami? V medzere medzi vašimi telami, vašimi želaniami spolu s minulosťou a budúcnosťou?
Je to náklonnosť alebo len súcit? Láska alebo priateľstvo?
Čo by to malo byť v prípade, ak je tvoj vzťah nejaká prax? Umelecká prax? Aký umelecký proces spolu zdieľate? Čo ak nepotrebujete vytvoriť nič a iba skúmať, hrať sa a experimentovať s tou "vecou", ktorá medzi vami je? Čo by ste urobili, ak by vám za to platili?
Váľali by ste sa po sebe? Tancovali by ste na soundtrack z Tenetu, zdieľali svoje problémy? Plakali až do úmoru, smiali sa kým by vás neboleli bruchá, zdieľali pocity, bolesť, beznádej? Zdieľali vízie a sny?
Objímali by ste sa dlhšie ako zvyčajne? Roztopili by ste sa pomaly k zemi a ležali na sebe? Rozprávali by ste príbehy, vymýšľali si veci, šepkali nadávky?
Môžete vymyslieť rituál alebo pieseň, zvolať strigy a elfov. Môžete vytiahnuť tarot alebo len hrať Dixit. Môžete si pozrieť sci-fi a potom precvičovať spôsob, akým hovoria "ahoj". Môžete vymyslieť svoje "ahoj". Môžete spať vedľa seba, robiť si navzájom raňajky, ísť von s ďalšími ľuďmi a zdieľať vaše "medzi" so všetkými.
Ale možno postačí len mlčať. Alebo byť dokonca sám/a. Absorbuj objem a vzduch.
Z obľúbených častí náhodných vecí si môžeš vytvoriť vlastné kráľovstvo. Precvičuj si pomalé varenie a vytvor spomalenú kuchynskú choreografiu. Zasaď si kvety a rozprávaj sa s nimi, spievaj im. Snaž sa sedieť alebo ležať na rôznych miestach svojej izby, sleduj priestor z rôznych uhlov pohľadu, zmeň si pohľad. Stoj na mieste a pozoruj ako sa hýbe svetlo či prach. Môžeš precvičovať jemné dotyky s vrstvami oblečenia. Môžeš, určite po dobu mnoho hodín, pozorovať svoju pokožku a žily a všetky záhyby, drážky, vrásky, textúry a farby tela. Ak chceš svojej súkromnej praxi dodať dušu, stačí použiť zrkadlo a pozorovať svoju tvár. Geometria, asymetria, tvary, emócie, slzy, spomienky. Predstav si, že si opäť dieťa. Aká veľká zmena to je? Ale možno si to vyžaduje príliš veľa úsilia. Môžete radšej trénovať stav beztiaže alebo premýšľať o cestovaní na Mesiac.
"Telo na telo, bok k boku alebo tvárou v tvár, zarovnané alebo protistojné, najčastejšie len zmiešané, tangenciálne a nemajúc nič spoločné. Ale tak si telá, ktoré si poriadne nič nevymieňajú, posielajú navzájom množstvo signálov, oznámení, žmurknutí alebo signalizačných gest. Správanie, zdvorilý alebo vznešený, napínavý, príťažlivosť, depresia, gravitácia, vkus. A čokoľvek čo patrí do kategórií slov ako mladosť - staroba, práca - nuda, sila - nešikovnosť [. . .] Telá krížia cesty, trú sa o seba, tlačia sa navzájom. Choďte autobusmi, prechádzajte cez ulice, vstupujte do supermarketov, nasadnite do áut, počkajte v rade, sadnite si do sedačky v kine po tom, čo prejdete pred desiatimi telami." (pozn. – preklad L. L.)
(Jean-Luc Nancy - Corpus.)
Z anglického originálu preložil vybrané časti Lukáš Lengyel
Foto: Leontína Berková
BIO
Eva Priečková je pohybová umelkyňa pôsobiaca na Slovensku. Vo svojom výskume vyvracia koncept tanečnej virtuozity a dokonale ovládaného a vycvičeného tela. Zameriava sa na fenomén pohybu v každodennom živote a jeho rozvoj v komunite. Jej východiskom je koncept zdieľaného zážitku, vtelenej skúsenosti a tvorivého nehodnotiaceho flowu. Pomocou jednoduchých zadaní sa snaží upozorniť na individuálne potreby a možnosti tela a stimulovať slobodnú kreativitu bez hodnotiaceho systému a potreby vytvárať dogmatický pohybový slovník. Výsledkom tejto praxe môžu byť pravidelné stretnutia, prechádzky po meste, workshopy, performatívne prednášky a kolektívne rekreácie. Ako performerka a choreografka sa zaujíma o interdisciplinárne a experimentálne prístupy, komunitné projekty a situácie mimo tanečného baletizolu.
SEKUNDÁRNE ZDROJE
Spolupracovníci/čky
Inštitúcie
Rezi. Dance Komařice. Komařice, Česko
Ponderosa. Stolzenhagen, Nemecko
Praktiky
Unseen je online platforma a webový archív, ktorý prezentuje rôzne prístupy k počúvaniu a rozvíjaniu vzťahu medzi našimi telami, priestorom a zvukom. Sériami cvičení, postupov a videonávodov sme vyzývaní/é sa sústrediť na zvuk ako na nástroj zbavujúci pocitu odlúčenia a izolácie, ako nástroj pre predstavovanie si lepších zajtrajškov.
Unseen je online platforma a webový archív, ktorý prezentuje rôzne prístupy k počúvaniu a rozvíjaniu vzťahu medzi našimi telami, priestorom a zvukom. Sériami cvičení, postupov a videonávodov sme vyzývaní/é sa sústrediť na zvuk ako na nástroj zbavujúci pocitu odlúčenia a izolácie, ako nástroj pre predstavovanie si lepších zajtrajškov.